...aneb Mlyny v Kvačianskej doline
V prvom rade vás musím upozorniť, že všetky oficiálne údaje hľadajte predovšetkým na oficiálnych stránkach. :))
Tu sa môžete dočítať len rôzne necenzurované záležitosti zo života v divočine. :)
Napríklad, že ráno vstávame výlučne na plieskanie bičom nášho chlebo a prácedarcu Pedra, asi takým štýlom, že aj medvede majú potom celý deň migrénu.
Po raňajkách sa už začína ukazovať kde má kto miesto.Špinaví a spotení chlapi frflú a tvária sa, že fakt neskutočne trpia pri práci. No a my správne ženy do koča aj do voza vláčime nákupy,varíme, a sú dni keď sa nám ujde pílenie smrekov v lese.
Obed prežívame za výdatného okukovania turistov nech sa nachádzame hocikde.
Najúprimnejšiu radosť z návštevníkov mlyna majú jednoznačne zvieratá, ktoré pochopili, že lepší zdroj obživy než poľský turista neexistuje.
Večerné hodiny sa nesú v znamení gitary a nejakých horalských nápojov. :P
Aby som nezabudla, spávame na sene, pokiaľ zrovna nemrzne. Ale aj v lete je to štýl telo na tele a kto nemá so sebou žiadneho partnera má hold smolu.
Ale aby nebolo zimy málo, tak tu máme ešte aktivity vodné. Všeobecne obľúbené u turistov, a to ani nevideli všetko!
Ráno sa kochajú skupinovým umývaním zubov,kde ako žiarivý príklad pľujeme pastovú vodu do kolesa, okolo obeda prichádza highlight - kúpanie. Tam sa snažíme vyhnúť turistom,keďže to občas ponímame dosť naturálne. Čo čert nechcel, ja som pri kúpaní pod vodopádom stretla svojho profesora. :D Ináč je vodička príjemná, a všetci čo sa namočia jačia jak divý, ak imt eda neodmrzol jazyk.
No a posledná značne zúfalá činnosť spätá s vodou je umývanie riadu. To znamená zohriať a zriediť vodu. Vyniesť si von prenosný drez a pripraviť sa na fotenie. O zaschnutých a špinavých riadoch po našich drahých chlapoch ani nehovorím.
Popri všetkých týchto veciach sa stíhame venovať aj turistom, či už prehliadkami, predávaním pohľadníc, alebo tým, že Pedro niekomu vynadá za to, že používa jeho bič. :D
Ako teda vidíte žiť na mlynoch má svoje čaro a ja som ešte ani raz neodchádzala dobrovoľne alebo s nadšením...
Tu sa môžete dočítať len rôzne necenzurované záležitosti zo života v divočine. :)
Napríklad, že ráno vstávame výlučne na plieskanie bičom nášho chlebo a prácedarcu Pedra, asi takým štýlom, že aj medvede majú potom celý deň migrénu.
Po raňajkách sa už začína ukazovať kde má kto miesto.Špinaví a spotení chlapi frflú a tvária sa, že fakt neskutočne trpia pri práci. No a my správne ženy do koča aj do voza vláčime nákupy,varíme, a sú dni keď sa nám ujde pílenie smrekov v lese.
Obed prežívame za výdatného okukovania turistov nech sa nachádzame hocikde.
Najúprimnejšiu radosť z návštevníkov mlyna majú jednoznačne zvieratá, ktoré pochopili, že lepší zdroj obživy než poľský turista neexistuje.
Večerné hodiny sa nesú v znamení gitary a nejakých horalských nápojov. :P
Aby som nezabudla, spávame na sene, pokiaľ zrovna nemrzne. Ale aj v lete je to štýl telo na tele a kto nemá so sebou žiadneho partnera má hold smolu.
Ale aby nebolo zimy málo, tak tu máme ešte aktivity vodné. Všeobecne obľúbené u turistov, a to ani nevideli všetko!
Ráno sa kochajú skupinovým umývaním zubov,kde ako žiarivý príklad pľujeme pastovú vodu do kolesa, okolo obeda prichádza highlight - kúpanie. Tam sa snažíme vyhnúť turistom,keďže to občas ponímame dosť naturálne. Čo čert nechcel, ja som pri kúpaní pod vodopádom stretla svojho profesora. :D Ináč je vodička príjemná, a všetci čo sa namočia jačia jak divý, ak imt eda neodmrzol jazyk.
No a posledná značne zúfalá činnosť spätá s vodou je umývanie riadu. To znamená zohriať a zriediť vodu. Vyniesť si von prenosný drez a pripraviť sa na fotenie. O zaschnutých a špinavých riadoch po našich drahých chlapoch ani nehovorím.
Popri všetkých týchto veciach sa stíhame venovať aj turistom, či už prehliadkami, predávaním pohľadníc, alebo tým, že Pedro niekomu vynadá za to, že používa jeho bič. :D
Ako teda vidíte žiť na mlynoch má svoje čaro a ja som ešte ani raz neodchádzala dobrovoľne alebo s nadšením...